Island

Už ste niekedy lyžovali pri kontinuálnom dennom svetle arktického slnka? Island prináša neuveriteľné možnosti: Zalyžujete si arktickou krajinou z vrcholov priamo k oceánu a večer sa  budete kúpať v horúcich geotermálnych prameňoch s výhľadom na polárnu  žiaru! K tomu Vám budeme servírovať čerstvého lososa….   Island je svetovou destináciou pre lyžiarske túry a bežecké lyžovanie. Strediskom činností je polostrov Trollov na severe Islandu s  vertikálnymi zostupmi do 1500 m alebo takmer 5000 stôp, tisíce vrcholov  a zjazdoviek pre vš

Krása a divokosť tohto ostrova ma doslova dostala…Prvý krát, keď som od úžasu skoro prestala dýchať bolo no lodi, úplne blízko veľryby, ktorá si vyfukovala a pozerala na mňa svojím obrovským okom..Vtedy som si uvedomila aké má obrovské srdce. A nielen ona, ale celá táto krajina, ktorá je drsne nežná, chladná no zároveň hrejivá.   Druhý krát ma dojala, keď som stála na fjorde v oblasti východných fjordov Islandu, kde za 6 dní treku nestretnete živú dušu a slnko nezapadlo, ale ligotalo sa naďalej nad morom a ja som sa na tej opustenej pláži

Takže dnes to už ozaj končí :-( Ale bus má pre nás prísť až o deviatej, škoda nevyužiť poslednú príležitosť na prechádzku Dúhovými horami, aj keď mraky visia „proklatě nízko“. Ešte za šera preskakujem potoky východne od kempu a už sa aj štverám na Rejkjakollur, jednu z mnohých dominánt nad Landmannalaugarom. Jeho vrchol je našťastie pod úrovňou oblakov. Výstup nie je namáhavý ani dlhý, o to viac si vychutnávam atmosféru rodiaceho sa dňa. Ani vietor veľmi nedobiedza, len občas donáša drobné kvapky zhora a ovčie hlasy zdola. S pribúdajúc

Sme v Landmannalaugare, kam sme dorazili tesne popoludní a už sme ubytovaní, napapaní, s origo islandskou čokoládou (z miestneho autobusobchodu) vo vrecku – čo s načatým dňom? Na kúpanie času doooosť, večer bude v potoku menej ľudí. Na stene chaty visí pekná maľovaná mapa. Dominuje jej síce červená čiara Laugaveguru (na jej koniec sme akurát dorazili), ale dookola sa na všetky strany rozliezajú čiarky iných farieb. Všetky pekne zokruhované a pod mapou zoradené podľa náročnosti. Proste pre každého, aj pre ceprov, ktorých je tu požehnane. My „o�

Je to vlastne len malá zelená lúka na juhu islandskej vysočiny, vo výške asi 600m. Ale je v centre prírodnej rezervácie Fjallabak medzi neskutočne farebnými ryolitovými kopcami, priamo pod čelom mohutného lávového prúdu Laugahraun z 15. storočia. Okrem toho je za pár hodín dostupná z Reykjavíku linkovým autobusom (www.bsi.is) a je jedným z koncových bodov „národného“ treku Laugavegur. To všetko a ešte niečo viac robí z tejto zelenej vnútrohorskej oázy jedno z najviac navštevovaných miest Islandu.   Je tu chata pre takmer 80 ľudí, infocentru

Dnes nás čaká posledný úsek treku Laugavegur. Spod obsidiánového kopca Hrafntinnusker prejdeme pomedzi dúhové kopčeky s fučiacimi fumarolami, ktoré sme včera obdivovali z vyhliadky. Cieľom je Landmannalaugar, podobná zelená oáza, akou je na druhom konci treku Þórsmörk. Len nejakých 12km, prevažne z kopca, aj ruksaky už sú ľahšie – takže to bude nenáročné a po obede môžeme zas niekam vyraziť naľahko.   Začíname tradične o deviatej. Počasie sa rozhodlo ukázať nám svoju krajšiu tvár, u nás by sme povedali aprílovú: prehánky rednú, vieto

Túto chatu spravuje Ferðafélag Íslands (www.fi.is). Na trase treku Laugavegur je najvyššie položená (1027m), najhoršie prístupná pre servis (zásobovanie, opravy), ale zato poriadne vyhriata po celý rok! Aj keď chatár je tam len v júli a auguste. V dolinke pod chatou syčí termálny prameň a trubky odtiaľ sú natiahnuté v izbách popod stropy, asi aby vykúrili aj povalu :-) Na horných palandách bolo v noci riadne horúco, napriek otvoreným oknám. A dobre že vietor fúkal od chaty k prameňu a nie naopak :-) Kapacita?  Vraj 52 ľudí, už si zvykáme – na pr

          Piaty deň na Islande, štvrtý deň pochodu, tretí na treku Laugavegur – čaká nás len 12km (4 až 5 hodín) bez výrazných prevýšení, len sa musíme vydriapať na jednu náhornú plošinku. Po večernom a nočnom „víchrodaždi“ sa počasie ráno umúdrilo a tak vyrážame od jazera (a chaty) Áftavatn rezkým krokom - v ústrety najväčšej koncentrácii horúcich prameňov na Islande a asi aj v ústrety tomu bielemu blatu, ktorým boli včera oblepení všetci, prichádzajúci z tohto smeru. Našim cieľom je chata Höskuldsskáli pod obsidiánovým m

          Dnes to bude na pohľady do krajiny zas inakšie ako včera! Čaká nás nejakých 15km, ale podľa mapy takmer bez stúpaní. Na spestrenie je na trase niekoľko brodov a až na konci nejaké tie vrstevnice krížom cez chodník. Vraj je to len na 5 hodín, takže keď sa zložíme na chate, môžeme pokračovať naľahko okolo jazera Áftavatn. Ale ani po ceste by nezaškodilo na nejaký ten kopček vybehnúť a poobzerať sa. Prvú časť cesty som si obzrel nadránom zhora z Botnaru, viem do čoho idem a tak venujem viac času opatreniam proti piesku v topánkach :-

          Chatu spravuje Ferðafélag Íslands (alebo Iceland Touring Association, www.fi.is). Podľa ich stránky má kapacitu 3x20 miest, čo je vzhľadom na veľkosť tých troch izieb riadna „tlačenka“ – to sme zistili :-) Ale iný kraj, iný mrav. Botnar alebo Botnaskáli leží na južnom svahu masívu Botnar v Emstrure – človek si tu pripadá ako na halde uhlia - čierna dominuje, kam oko dovidí. Okrem trasy treku Laugavegur tadiaľto žiadny iný značený chodník neprechádza, preto zdanlivo nie je veľmi o čom. Ale stačí sa pozrieť na provokačný text vo

Po včerajšom upršanom dni je ráno v Básare ako maľované (na tunajšie pomery), aj sa oteplilo. Bude to na kraťasy - len dokedy? Môžeme sa spoľahnúť na lepšie počasie ako včera, keď sme v závetrí ľadovcov? Spod Eyjafjallajökullu dnes vyrážame severovýchodným smerom na prvý, asi 15km dlhý a podľa literatúry vraj najnudnejší úsek treku Laugavegur. Cieľom je chata Botnar pod rovnomenným kopcom v masíve Emstrur. Malo by to byť tak na sedem hodín a väčšinou do kopca – nie však plynulo, ale po plošinách, oddelených krátkymi a strmými výstupmi a zo

Þórsmörk (Thorov les) je prírodná rezervácia, necelých 200km na juhovýchod od Reykjavíku, ktorú z juhu stráži ľadovec  Eyjafjallajökull a z východu Mýrdarsjökull.  Taká zelená oáza medzi holými kopcami. Z ľadovcov vytekajúce rieky sa spájajú do rieky Krossá, ktorej široká, rovná a štrkom pokrytá dolina je osou rezervácie. Lemujú ju zalesnené svahy a dramaticky rezané doliny a kaňony, nad ktorými sa vypína viacero vyhliadkových kopcov. Jedným z najzaujímavejších je síce malý, ale zaujímavo "vyhlodaný" kužeľ Álfakirkja hneď pr

Ráno v hoteli na južnom pobreží Islandu nevyzerá moc perspektívne – vonku leje a riadne fučí, nejakých 9 stupňov, mraky sa nám váľajú nad hlavami. Našťastie to ťahá od juhu a my ideme na sever, bude nám to biť do chrbta :-) Že škaredé počasie? Nevadí, o chvíľu môže prísť ešte horšie :-) Začíname 5-dňový, asi 80-kilometrový pochod smerom do vnútrozemia ostrova. Dnešná prvá etapa zo Skógaru do Þórsmörku bude najdlhšia (asi 25km) a s najväčším prevýšením (asi 1100m). Vedie cez široké sedlo Fimmvörðuháls pomedzi ľadovce Eyjafjalla

Ostrov pod polárnou kružnicou je pre našinca stále trochu exotickou krajinou, o ktorej v poslednom čase počúva najmä v súvislosti s ekonomickou krízou (2008) alebo s výstrelkami sopky Eyjafjallajökull (2010). Obe udalosti pritiahli na ostrov viac turistov – kríza zhodila kurz Islandskej koruny (v lete 2011 asi 160 korún za Euro) a sopka trochu popola, ktorý tiež lákal davy zvedavcov. Okrem toho trvalým synonymom pre tento ľadovo-ohnivý ostrov sú vikingské ságy, paradajky zo skleníkov, svetre z ovčej vlny, geotermálna energetika, horúce potoky, tresky a sled