Island 8 - Höskuldsskáli

Túto chatu spravuje Ferðafélag Íslands (www.fi.is). Na trase treku Laugavegur je najvyššie položená (1027m), najhoršie prístupná pre servis (zásobovanie, opravy), ale zato poriadne vyhriata po celý rok! Aj keď chatár je tam len v júli a auguste. V dolinke pod chatou syčí termálny prameň a trubky odtiaľ sú natiahnuté v izbách popod stropy, asi aby vykúrili aj povalu :-) Na horných palandách bolo v noci riadne horúco, napriek otvoreným oknám. A dobre že vietor fúkal od chaty k prameňu a nie naopak :-) Kapacita?  Vraj 52 ľudí, už si zvykáme – na prízemí poschodové postele (dolu vždy dvaja, hore jeden), v podkroví matrace. Čiže v kuchynke tlačenica, v umyvárňach ešte väčšia, sprchy tu nie sú a záchody len suché. Lebo je tu málo vody – tej studenej :-) A v pokynoch stojí dôrazná prosba nehádzať odpadky do záchoda, ale odniesť si ich so sebou. K obom najbližším chatám (Landmannalaugar a Áftavatn) je to zhodne asi 12km, takže žiadna tragédia. Ďalšie pokyny hovoria, že keď nie je prítomný chatár, poplatok za pobyt treba dať do schránky v predsieni :-) A slušné je pozametať po sebe. Vravím – iný kraj, iný mrav... Aj tu sa stanuje vo veľkom, len je problém zabiť stanové kolíky do piesku, preto ako kotvy slúžia obsidiánové balvany. Aj ako zásteny proti vetru. Kempovacie miesta sú pod chatou pekne rozložené okolo latríny :-)

Aj v prípade tejto chaty myslela príroda na „sprievodný program“ pre tých, ktorí dorazia tesne popoludní ako my a nechce sa im do ďalšieho rána v chate sedieť. Na stene visí mapka s inštrukciami:

Takže najprv si ideme vychutnať „great view“. Na blízky Söðull je to pohodlné, o to viac že bez batohov. Je to len hŕba farebných šutrov, ale ten pohľad do krajiny je ozaj „great“. Pripadám si, ako keby som pozeral na nejaký obraz v pastelových farbách, nie na reálnu panorámu. A keď ešte na chvíľu vykukne slnko a niektoré kopce ožiari, je to niečo neskutočné! Viditeľnosť na Islande je poriadna ak je pekne, ale nám stále v diaľke zavadzia biely opar. Preto ďalší deň ráno, keď sa zdá byť akosi krajšie, ešte raz bežím hore a darí sa mi uloviť asi jediný pohľad na večne dymiacu Heklu. Nič to že miestami sneží, je okolo nuly a  severný víchor trhá vetrovku :-) Hlavne že na Heklu svieti slnko!

Po návrate na chatu niektorých hyperaktívnych ešte mrle žerú :-) Takže nasleduje výlet druhým smerom od chaty. Za kopcom je malý ľadovec a na jeho úpätí vyvierajú horúce pramene. Tie odspodu roztápajú ľad – výsledkom je obrovská jaskyňa. Teda bola, lebo už sa zrútila, ale aj v tých zvyškoch sú tunely a jaskynky, ľadové stĺpy a  všelijaké iné výsledky „boja“ ľadu s ohňom. Diery v skalách zlostne pľujú horúcu vodu, všade syčí para a samozrejme smrdí síra. Pohľad na vrstvy ľadovca pripomína mramor, pod tým všetkým krikľavá zeleň machu. To sa nedá popísať ani odfotiť, to jednoducho treba vidieť!

Rišo Pouš

• Späť