Island 5 - Okolie chaty Botnar

          Chatu spravuje Ferðafélag Íslands (alebo Iceland Touring Association, www.fi.is). Podľa ich stránky má kapacitu 3x20 miest, čo je vzhľadom na veľkosť tých troch izieb riadna „tlačenka“ – to sme zistili :-) Ale iný kraj, iný mrav. Botnar alebo Botnaskáli leží na južnom svahu masívu Botnar v Emstrure – človek si tu pripadá ako na halde uhlia - čierna dominuje, kam oko dovidí. Okrem trasy treku Laugavegur tadiaľto žiadny iný značený chodník neprechádza, preto zdanlivo nie je veľmi o čom. Ale stačí sa pozrieť na provokačný text vo vitríne pred chatou:

Také milo ochotnícke nie? Ale na navnadenie a zorientovanie stačí a poteší. Jednoducho kúsok nad chatou je z cesty odbočka doľava na chodník, vedúci po hrane neskutočného kaňonu rieky Markarfljót. Okruh s návratom nazad na cestu je vykolíkovaný a nezaberie viac ako hodinu, aj keď fotografické orgie ten čas v prípade pekného počasia asi predĺžia :-) My sme okrem krásy kaňonu obdivovali aj ovce, ktoré sa naproti hrali na horolezcov :-) Pekná prechádzka, keď večery sú tu dlhé a večere krátke...

Ďalší deň ráno, kým sa vyberiem na prieskum opačným smerom, ešte si na nástenke pred chatou čítam o autoroch sprievodcu po treku Laugavegur – po včerajších prechodoch cez viaceré pohodové mostíky mi nejde do hlavy informácia, že obaja prešli trasu ešte pred tým, ako boli mosty postavené. Isto že nešli priamo tadiaľ, kadiaľ my, ale aj tak – kade alebo ako cez tie besné rieky? Iná informácia hovorí o hĺbke kaňonu Markarfljótu – partiu asi nepoteším, je to len polovica z toho, čo sme včera tipovali :-) Zase sa potvrdzuje že tu na Islande sa všetko zdá byť akosi ďalej, ako v skutočnosti je.

Potom už stúpam na holý guľatý Botnar nad chatou – užiť si ranné ticho a znovu nádherné výhľady, lebo počasie mi aj dnes praje. Ilúziu divočiny kazia len časté stopy off-roadov a štvorkoliek. Na juhu a hlavne na juhovýchode konečne poriadne vidieť splazy ľadovca Mýrdarsjökull za plošinou Sandar. Dnes sa budeme presúvať zas na sever k jazeru Áftavatn a žiadny väčší vyhliadkový kopec na programe nie je. Všetky budeme obchádzať, tak aspoň odtiaľto si tú trasu obzerám. A vidno teda ďaleko! Rannú prechádzku zokruhujem popod neďaleký dominantný kužeľ Stóra – Mófell a ponad suchý kaňon potoka Botnaá. O dve hodiny som nazad na chate, balím a teším sa na cestu pomedzi sopky k jazeru Áftavatn.

Rišo Pouš

• Späť